Bakteriálny zubný povlak, ktorý sa prichytáva na tvrdých štruktúrach zuba a dá sa odstrániť len mechanickými prostriedkami (napr. vyšetrovacími nástrojmi, pomôckami na ústnu hygienu, ako napríklad zubnou kefkou, zubnou niťou a pod.).

Kosť, ktorá obklopuje koreň zuba a drží ho na mieste. Strata tejto kosti obvykle súvisí s ťažkým ochorením ozubice.

Zubný materiál používaný na výplň kazových dutín. Bežne sa označuje ako "strieborná plomba". Zvyčajne pozostáva zo zmesi striebra, medi a cínu a niekedy aj zo zinku, ktoré sa zmiešavajú s ortuťou.

Akákoľvek snímateľná zubná náhrada alebo ortodontický aparát.

Aproximálne plochy sú povrchy zubov, ktoré k sebe navzájom priliehajú.

Technika práce týkajúca sa úpravy, opravy alebo kozmetického vylepšenia zuba. Znamená aplikáciu živicového materiálu na povrch zuba, ktorý sa viaže na sklovinu.

Odborný termín odvodený z latinského slova bucca označujúceho líce, ktorý sa používa na označenie lícnej strany povrchu zubov. Tento termín sa odborne používa na označenie lícnej strany predovšetkým zadných zubov, ale označuje aj lícne strany predných zubov (tu sa často nahrádza pojmom labiálna strana).

Skratka "CSH". Ide o líniu, v ktorej sa spája korunka zuba na povrchu pokrytá sklovinou a koreň zuba pokrytý cementom.

Cukor v potravinách vrátane cukru v sladkostiach, ovocí a spracovaných potravinách.

Zariadenie z mäkkého materiálu prispôsobené tvaru zubov, ktoré ich chráni pred úderom alebo úrazom.

Zuby s dvoma hrbčekmi nachádzajúce sa pred stoličkami.)

Strata minerálov zo zubnej skloviny tesne pod povrchom pri kariéznej lézii. Na povrchu zuba sa môže javiť ako malé biele miesto.

Dentín (zubovina) je hlavné tkanivo, ktoré dáva zubu jeho tvar. Nachádza sa medzi dreňou a sklovinou. Obsahuje početné dentínové tubuly navrstvené jeden nad druhým.

Mikroskopické kanáliky v dentíne smerujúce od drene zuba ku sklovine, ktorými prebiehajú výbežky nervových buniek.

Odlupovanie povrchových vrstiev tkaniva ďasien. V prípade tzv. deskvamatívnej gingivitídy sú ďasná hladké a lesklé s výskytom jasnočervených a sivých miest. Horné vrstvy ďasna sa odlupujú, čím sa obnaží živá, krvácajúca a mimoriadne citlivá plocha.

Označenie povrchu zuba, ktorý je orientovaný smerom od stredovej línie ústnej dutiny.

Zadná/chrbtová strana. Používa sa aj na označenie povrchu jazyka, tzv. chrbát jazyka alebo dorzálna strana jazyka.

Dreň je živá časť zuba, nachádzajúca sa vo vnútri zuboviny. Obsahuje nervové tkanivo a krvné cievy, ktoré vyživujú zub.

Opuch, ktorý nastáva, keď sa v tkanivách nahromadí tekutina.

Endotoxíny sú jedovaté látky, ktoré baktérie uvoľňujú, keď zanikajú. Môžu spôsobiť priame poškodenie tkaniva alebo spustiť imunitnú reakciu, ktorá poškodzuje tkanivo.

Nastáva, keď sa zub prereže cez ďasno.

Tenké individuálne zhotovené škrupinky vo farbe zubov, ktoré prekrývajú prednú stranu zubov s cieľom zlepšiť ich vzhľad.

Zubný kaz u dojčiat a detí, ktorý najčastejšie postihuje horné predné zuby. Spôsobujú ho sladené tekutiny dlhodobo pôsobiace na zuby (pri kŕmení z fľaše) alebo med, do ktorého sa namáča cumlík.

Chemická zlúčenina, ktorá pomáha posilňovať zuby a znižovať ich kazivosť a citlivosť.

Zafarbenie skloviny vznikajúce pri nadmernom systémovom príjme fluóru (viac ako jedna (1) časť na milión/ppm). Označuje sa aj ako škvrnitosť skloviny.

Pevné tkanivo obklopujúce zuby a pokrývajúce alveolárnu kosť, bežne nazývané "ďasno".

Ide o číru tekutinu, ktorá neustále premýva ďasnový vačok (gingiválny sulkus). Keď sú ďasná zdravé, býva gingiválnej sulkulárnej tekutiny málo, pri zápale sa jej množstvo zvyšuje úmerne k miere zápalu.

Stav, keď marginálna gingíva ustupuje ku koreňu, smerom od cementosklovinnej hranice (miesta, kde sa stretáva korunka s koreňom).

Gingivitída vo všeobecnosti označuje zápal gingívy (ďasna) a môže mať ľahký až ťažký stupeň. Gingivitída sa prejavuje začervenaním, edémom (opuchom), krvácaním a citlivosťou ďasien.

Kovový čap, ktorý sa navŕta do čeľuste v mieste chýbajúceho zuba. Naň sa upevní umelá korunka, čím sa nahradí chýbajúci zub.

Prirodzená obrana tela proti napadnutiu baktériami. Okrem zničenia baktérií môže mať za následok aj deštrukciu alveolárnej kosti.

Mechanický spôsob čistenia supragingiválnych a subgingiválnych oblastí prúdom tekutiny, ktorá uvoľní usadeniny a zubný povlak.

Odborný termín pre kazové dutiny alebo zubný kaz.

Diera v zube, ktorá ostane po odstránení kazu.

Pozri fľaškový zubný kaz.

Výplň/plomba vo farbe zuba.

Pravidelne plánované návštevy u zubného lekára s cieľom zachovať zdravie pacienta. Kontrolné návštevy a ošetrenie vychádzajú zo zdravotného stavu ústnej dutiny pacienta.

Časť zuba pokrytá sklovinou. Označuje aj zubnú náhradu v tvare zuba, ktorý pokrýva.

Ošetrenie bakteriálnej infekcie odstránením škodlivín (baktérií, zubného kameňa) z parodontálneho vačku, čo umožní zhojenie okolitého tkaniva. Znamená aj odstránenie poškodeného alebo postihnutého tkaniva z vnútra parodontalneho vačku.

Označuje povrch na predných zuboch, ktorý je orientovaný smerom k perám.

Zubársky výkon, pri ktorom sa odstraňujú škvrny, zubný povlak a získaná pelikula na povrchu zubov pomocou abrazívnej leštiacej pasty na gumenom kališteku napojenom na nízkorýchlostný ručný alebo vzduchový leštiaci prístroj.

Označuje vnútorný povrch zubov, privrátený k jazyku.

Priestor medzi zubom (vrátane koreňa) a ďasnom.

Voľne sa pohybujúci bakteriálny zubný povlak nachádzajúci sa na povrchu supragingiválneho a subgingiválneho povlaku, obsahuje väčšinu baktérií spôsobujúcich choroby. Pomocou irigácie sa dá ľahko vypláchnuť z oblastí pod ďasnami.

Termín označujúci chybné postavenie zubov alebo čeľusti. Úprava chybného zhryzu si vyžaduje ortodontickú liečbu.

Zadná tkanivová časť klenby/podnebia ústnej dutiny.

Mandibula je kosť, ktorá tvorí dolnú čeľusť. Ide o najväčšiu a jedinú voľne pohyblivú kosť tváre.

Časť ďasna najbližšie pri povrchu zuba, bežne sa označuje ako "línia ďasna".

Horná čeľusť, ktorá tvorí hornú časť ústnej dutiny. Maxila sa skladá z dvoch kostí spojených v stredovej línii tváre.

Nachádzajúci sa medzi zubami.

Označenie povrchov zubov, ktoré sú orientované smerom k stredovej línii ústnej dutiny.

Detský chrup.

Fixná, čiastočná protéza, ktorá nahrádza alebo premosťuje priestor, kde došlo k strate jedného alebo viacerých zubov.

Špicaté kužeľovité zuby ležiace medzi rezákmi a prvými črenovými zubmi.

Stav, pri ktorom odumiera ďasnové tkanivo a odlupuje sa od živého tkaniva.

Odborné odstránenie pevných nánosov na zuboch.

Choroba podporných štruktúr zuba.

Nastáva, keď sa normálny chrup nadmerne zaťažuje, napr. pri škrípaní alebo zatínaní zubov. Ak sa okluzálna trauma nelieči, môže spôsobiť rýchlu stratu úponu a kosti.

Tento termín označuje žuvacie plochy zadných zubov.

Oklúzia (zhryz) označuje kontakt medzi maxilárnymi (hornými) a mandibulárnymi (dolnými) zubami pri všetkých polohách a pohyboch mandibuly.

Oblasť zubného lekárstva zaoberajúca sa liečbou chybného zhryzu a úpravou zubov do funkčne správnej polohy.

Ošetrenie, pri ktorom sa odstráni chorobou postihnuté tkanivo z koreňového kanálika a nahradí sa výplňou z inertného materiálu.

Nachádzajúci sa na podnebí ústnej dutiny.

Medzizubné ďasno. Označuje ďasnové tkanivo v tvare písmena "v" medzi jednotlivými zubami.

Nástroj na meranie hĺbky ďasnového vačku.

Týkajúci sa tkaniva a kosti, v ktorých sú uložené zuby.

Akútna infekcia ďasna obklopujúceho jednotlivé zuby. Obvykle sa spája so stratou kosti, bolesťou, krvácaním, ťažkým začervenaním a opuchom postihnutej oblasti.

Vlákna, na ktorých je zub zavesený v kostnom lôžku. Parodontálny väz je pripojený na jednom konci k cementu a na druhom konci k alveolárnej kosti.

Zápalové ochorenia parodontu, ktoré má za následok deštrukciu alveolárnej kosti.

Používa sa na ochranu pred zubným kazom. Pečatiaci materiál je tekutá živica, ktorá sa nanáša na žuvacie plochy zadných zubov. Po stvrdnutí vytvára tenkú vrstvu, ktorá sa dá ľahko očistiť zubnou kefkou.

Prvý stupeň vzniku zubného povlaku. Pelikula je tenký, číry povlak obsahujúci bielkoviny a lipidy (tuky) nachádzajúce sa v slinách. Pelikula sa vytvorí v priebehu niekoľkých sekúnd po očistení povrchu zuba

Ostrá, náhla bolesť pri vystavení zubov horúcim, studeným, chemickým alebo osmotickým (sladké alebo slané) podnetom.

Ostrá, náhla bolesť pri vystavení zubov horúcim, studeným, chemickým alebo osmotickým (sladké alebo slané) podnetom.

Ide o šesť zubov uložených v prednej časti úst (rezáky a očné zuby), ktoré sa používajú skôr na hryzenie ako na žuvanie.

Pretlačenie zubov cez kosť a ďasno do ústnej dutiny počas ich rastu.

Preventívne postupy vykonávané v zubnej ambulancii, medzi ktoré patrí odstraňovanie tvrdých aj mäkkých povlakov z exponovaných povrchov chrupu.

Týkajúci sa röntgenu.

Každá náhrada stratenej zubnej štruktúry alebo zubov, napríklad mostíky, výplne, korunky a implantáty.

Vrátenie alebo nahradenie zubných minerálov do demineralizovanej (kazom postihnutej) lézie, čím sa zvráti kazový proces. Remineralizácia môže byť podporená topickou aplikáciou fluóru.

Zub prispôsobený na kúsanie a hryzenie, nachádza sa v prednej časti úst.

Označuje hryzné hrany predných zubov.

Drážky rozčleňujúce žuvacie plochy zadných zubov.

Sklovina (enamel) je tvrdý mineralizovaný biely materiál, ktorý pokrýva vonkajšiu stranu zuba.

Tenká povrchová ružová alebo červená membrána vystielajúca vnútornú časť ústnej dutiny.

Nástroj používaný na zistenie kazovej dutiny.

Veľké široké zuby s početnými hrbčekmi v zadnej časti ústnej dutiny.

Oblasť pod marginálnou gingívou pripomínajúca priekopu, ktorá obklopuje zub.

Oblasť nad marginálnou gingívou.

Povrchová škvrna označuje škvrnu na povrchu zuba, ktorú spôsobujú pigmenty/farbivá napríklad v tabaku, káve, čaji alebo v potrave. Takáto škvrna sa dá často odstrániť preleštením zubov abrazívnou profylaktickou pastou. Vnútorná škvrna označuje škvrnu nachádzajúcu sa v zubných tkanivách. Vzniká ukladaním materiálov alebo chemických látok počas vývinu zubov. Takáto škvrna je trvalá a nedá sa odstrániť leštením. Bielenie zubov môže pozmeniť vzhľad škvŕn.

Odborne skratkou označovaný ako "TMK". Ide o akýsi "pánt" medzi sánkou (mandibulou) a lebkou.

Aplikovaný lokálne, priamo na infikovanú oblasť s cieľom ošetriť dané miesto.

Predná, kostná časť klenby/podnebia ústnej dutiny.

Čiastočný alebo úplný rad umelých zubov pre horné alebo dolné zuboradie.

Jedno z najdôležitejších vyšetrení pri posudzovaní napredovania parodontitídy alebo úspechu liečbu. Hodnotí a číselne vyjadruje úroveň úponu parodontálneho tkaniva. Vychádza z hodnôt hĺbky parodontálnych vačkov a gingiválnych recesov.

Priestor alebo zárez s výstelkou zo sliznice (napr. gingiválny vačok).

Spodná strana, slovo, ktoré sa používa v súvislosti s jazykom, čiže ventrálna strana jazyka je spodná strana jazyka.

Okrajová časť gingívy (ďasna), ktorú možno odchýliť od povrchu zuba. Voľná gingíva tvorí golierik okolo zuba.

Sú to črenové zuby a stoličky. Zadné zuby slúžia na drvenie a žuvanie potravy.

Zablokovanie bolestivých stimulov spôsobujúcich precitlivenosť dentínu.

Čiastočný alebo úplný rad umelých zubov pre horné alebo dolné zuboradie.

Zubný materiál nanášaný na zuby, používaný v prípadoch ťažkej precitlivenosti dentínu. Obvykle sa používa len vtedy, ak zlyhajú iné liečebné metódy.

Nachádza sa na koreni zuba, slúži na ukotvenie väzov, ktorými sa zub pripája ku kostnému lôžku. Ide o najmäkšiu časť zubných štruktúr.

Pevný nános na zuboch vytvorený mineralizáciou (zvápenatením) zubného povlaku. Keď sa vytvorí, odstrániť ho môže iba zubný lekár alebo dentálny hygienik.

Používa sa na liečbu precitlivenosti, niekedy obsahuje fluorid sodný. Laky sa nanášajú na povrch zuba, prekrývajú vonkajšiu plochu zuboviny a tým blokujú prenos bolestivých stimulov do drene.

Bezfarebný lepkavý nános baktérií na bielkovinovom základe, ktorý sa neustále vytvára na zuboch. Hlavná príčina vzniku zubného kazu a ochorenia ďasien, ak sa pravidelne neodstraňuje.